Pôvod a vývoj názvov pohoria Malé Karpaty

22. júna 2011

Malé Karpaty sú našim „domovským pohorím“. Uskutočňujeme v nich prevažnú väčšinu klubových akcií a aj viaceré naše články s nimi súvisia. O tom, ako sa horstvo volalo v minulosti a od čoho boli utvorené jeho názvy, sa dozviete v tomto krátkom článku.

Horstvo spomína prvý krát už grécky geograf K. Ptolemaios (90 – 168 n. l.) v rozsiahlom spise Zemepisná príručka (Geografiké hýfégesis). Dielo zostavil niekedy po roku 141 a malo osem kníh. Ptolemaios spravil súpis všetkých známych miest a to aj so zemepisnými súradnicami Okolo roku 140 určil zemepisné polohy (dĺžky a šírky) významnejších miest Rímskej ríše. Pomocou siete rímskych ciest, ktorých dĺžky boli známe, potom vyrátal polohy ostatných miest. V jedenástej kapitole druhej knihy O polohe veľkej Germánie (Germanías megáles thésis) uviedol aj geografické objekty z územia Slovenska. Na mieste, kde by mali byť Malé Karpaty má schematicky zobrazené pohorie s názvom Mesačný les (hé Lúna hýle). Menej často sa toto pohorie stotožňuje s Pavlovskými vrchmi na Morave. Zobrazovanie a pomenovávanie hôr lesmi nie je pre staroveké a stredoveké obdobie neobvyklé.

Najjužnejšiu časť pohoria, Hainburgské vrchy, zachytáva aj Tabula Peuntingeriana v rámci rozsiahleho lesa medzi Vindobonou (Viedeň) a Gerulatou (Gerulatis - Bratislava Rusovce). Mapa je nazvaná po augsburskom humanistovi Konradovi Peuntingerovi (1465 – 1547). Bola vyhotovená v druhej polovici 13. storočia podľa viacnásobnej a prepracovanej kópie, ktorá vznikla za cisára Theodosia II. (408 – 450). Vychádza z cestnej mapy Marcusa Vipsaniusa Agrippa (63 – 12 pred n. l.), ktorý z podkladov starších meraní na nej schematicky zobrazil takmer celý známy svet.

Od staroveku je pohorie opäť na mape uvedené až roku 1579 od J. Zsámbokyho a A. Ortelia ako Biele hory – Montes Albii. Do tohto pohoria spadali aj Biele Karpaty. V 17. storočí sa používa na mapách názov Biela hora (Weissen Berg) spolu pre Malé a Biele Karpaty, či osve pre jednotlivé pohoria. V 18. storočí sa názov Biela Hora používa iba pre Biele Karpaty. Názov Biela hora/Biele hory vychádzal zo sfarbenia karbonátových hornín. V súčasnosti ako relikt po tomto názve ostalo pomenovanie jednej časti Pezinských Karpát a horského priechodu medzi Trstínom a Jablonicou.

Možno medzi prvými začal pohorie nazývať Karpatmi Matej Bel, ktorý ho takto pomenováva napríklad v 1. zväzku Historicko-geografickej znalosti o novom Uhorsku (Notitia Hungariae novae historico-geographica) z roku 1735. Dnešný názov pohoria sa na mapách začína vyskytovať až v 19. storočí. V tomto období nastáva v pomenovaní najväčší zmätok a pre pohorie sa používa viacero názvov, na mapách zobrazovaných aj súbežne: Biele hory (Weisse Gebürg), Karpatské hory (Karpatische Gb.), Počiatočné Karpaty (Anfange des Carpatischen Gebürg) a Malé Tatry. Na mape z roku 1852 sú pomenované horstvá od Bratislavy až po Kysuce ako Weisses Gb. od. Kleine Karpaten.

Až v 20. storočí po vzniku Československej republiky z dôvodu nutnosti jednotne pomenovať a správne vymedziť geomorfologické celky sa ustálil pre pohorie súčasný názov. V tomto období sa ešte môžeme stretnúť so súbežným pomenovaním Nízke Karpaty. Platný názov je odvodený od pomenovania celého horského pásma. To poznal už Ptolemaios a zaznamenal ho ako pohorie (hory) Karpaty – ó Karpátes oros. Meno je predkeltského, pravdepodobne tráckeho pôvodu. Spája sa s praeurópskym základom karp- – kameň, skala, prípadne aj útes, strž, ktoré má paralelu v rade mien od severného Španielska a juhovýchodného Francúzska až po Balkán. Do skupiny slov s týmto slovným koreňom môžeme zaradiť aj grécky ostrov Karpatos medzi Krétou a Rodosom. Aj dácky kmeň Carpi žijúci vo Východných Karpatoch v staroveku bol pomenovaný pravdepodobne podľa pohoria.

Názov Tatry sa v súvislosti s naším územím prvý raz spomína v roku 999 v tvare Tritri. V minulosti sa pod Tatrami označovali aj iné územia ako je dnešný geomorfologický celok. Pôvod názvu je nevyjasnený, do úvahy pripadá keltský i praslovanský. Vychádza z koreňa *trtr-, ktorý pravdepodobne znamená skaly, skalné štíty alebo z praslovanských koreňov ter-, tor-, prípadne tr- s významom sekať, rúbať, čiže osekané skaly. Z archeologického hľadiska vyznieva krajne nepravdepodobne výklad R. Krajčoviča, ktorý názvu prisudzuje latinsko-rímsky pôvod s významom „úzka cesta vydratá v skalnom priestore pri brehu toku rieky“. Oronymum z rovnakého slovného koreňa som zistil na Slovensku (vrch Tatra v pohorí Vtáčnik), ale poznáme ho aj z Balkánu (Trtra v Bosne a Hercegovine).


Zdroje:
V. Chaloupecký: Staré Slovensko. Bratislava 1923.
R. Krajčovič: Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest. Bratislava 2005.
I. Lutterer/M. Majtán/R. Šrámek: Zeměpisná jména Československa. Praha 1982.
R. Marsina (Red.): Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I. Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava 1998.
M. Pichlerová: Významné ojedinelé nálezy z doby rímskej v Bratislave. Zborník Slovenského národného múzea - Archeológia 2, 2001.
L. V. Prikryl: Zemepisci starého Grécka o Slovenskom území. Vlastivedný časopis 31-4, 1982.
J. Tibenský (Zost.): Bratislava Mateja Bela. Bratislava 1984.
www.marianka.eu/lichard.php
www.topomap.hu/webshop/index.php?menu=oszk

© Matúš Sládok 2011