Tréning prežitia v tropických podmienkach (31.7 – 5.8.2017)

20. august 2017

Tréning primitívnych zručností prežitia môže v dnešnej modernej dobe niekomu pripadať absurdný. Avšak aj tá najpokojnejšia prechádzka sa môže, hlavne v odľahlých exotických krajinách, náhle zmeniť na boj o prežitie. Prípadne sa človek ocitne po nejakej pohrome alebo inej krízovej situácii odkázaný sám na seba a to len s holými rukami alebo s minimom vybavenia.


Klimatické podmienky a terén

V budúcnosti plánujem kurz prežitia v rovníkovej oblasti. No predtým som si dal malý tréning v našich podmienkach. Predpoveď počasia na najbližší týždeň znela: jasno, južný vietor, denné tepoty 36°C až 38°C, pričom pre oblasť kam som mal namierené bola vydaná výstraha 3. stupňa s výskytom teplôt až do 40°C. Vybral som si oblasť na západe Slovenska o rozlohe približne 2 x 2 km. Na malom kúsku zeme sa tu nachádzajú rôzne ekosystémy: zmiešaný les pralesného charakteru, neobhospodarované trávnaté lúky, mokrade a lesostep. Nachádza sa tu aj malé jazero a potok. Oblasť je od okolia ohraničená hustým porastom, za ktorým sú kilometre monokultúrneho borovicového lesa. Podložie je pieskové s tenkou vrstvou pôdy. Na obnažených plochách je len čistý piesok.

Výbava na prežitie

Keďže v okruhu niekoľkých kilometrov nie sú žiadne kamene na výrobu nástrojov ani hlina na výrobu nádob, zobral som si: nôž, pílku a kovový hrnček. Oblečené som mal len šortky a tričko. Keďže som očakával brodenie sa cez mokrade, tak som ako obuv zvolil šľapky. Okrem toho som mal malý mestský ruksak, ktorého obsah bol určený iba pre prípad krajnej núdze. Bola v ňom: lekárnička, mobil, čelovka, termo fólia a iné drobnosti.


Oheň

Schopnosť založiť oheň môže byť pre prežitie rozhodujúca preto by mal človek s jeho založením začať čím najskôr, kým je ešte pekné počasie a má dostatok síl. Ja som si zvolil metódu trenia dreva pomocou luku. Nájdeme si suché drevo, najlepšie také, ktoré sa nedotýka zeme. Vhodné sú mäkké dreviny ako: lipa, topoľ, vŕba či jelša. O dosť náročnejšie na zapálenie ale stále použiteľné sú: smrek, baza, klen alebo lieska. Asi najťažšie je nahradiť niečím povraz. Skúšal som spliesť kôru z koreňov. Chvíľu to fungovalo, ale povraz sa trhal v miestach uchytenia na zárezy luku. Už som tým nechcel strácať energiu a tak som použil paracord z pílky. Ak nájdeme staré vtáčie hniezdo, môžeme doň rozfúkať žeravý uhlík. Ak nie, tak si musíme vyrobiť hniezdo zo suchých materiálov. Treba si uvedomiť, že ak je teplé suché počasie, zapálenie ohňa trením je pomerne ľahké. Stačí však aby padla rosa a zapálenie je už mnohonásobne zložitejšie, ba niekedy až nemožné. Núdzovo sa dá set na zapálenie ohňa vyrobiť aj pomocou kamenných nástrojov. Postup je v tomto članku.

Prístrešok

V prvý deň som obišiel dookola celú oblasť a zhodnotil prírodné zdroje. Večer som si zhotovil len jednoduché lôžko zo suchej trávy. Druhý deň som vstal za svitania a začal stavať prístrešok. Dobrý prístrešok by mal chrániť pred vetrom a dažďom. Ja som si zvolil variantu so zvažujúcou sa šikmou strechou. Medzi dva zrastené stromy som vkliesnil dlhé brvno, ktoré bolo ešte zaistené proti zosunutiu zatlčením kolíka do zeme. Potom stačí ukladať palice od najväčších po najmenšie. Nevadí ak dĺžkou trochu presahujú cez brvno. Vytvorí sa tak pred prístreškom predsunutá strieška. Na strechu som použil hrubú vrstvu rákosia otočeného vrcholkami k zemi. Rákosie som ešte zaťažil brvnami aby mi vietor strechu nepodfúkol. Na podstieľku som použil suchú trávu. Ak by bola zem vlhká, bolo by vhodné spraviť vyvýšené lôžko. Okolo prístrešku som odpratal lístie až na holú zem. Toto sa používa hlavne v džungli, pretože hady a škorpióny sa vyhýbajú otvoreným plochám. U nás to odradí rôzne chrobáky a hlodavce. V noci nebolo chladno. Naopak bolo dosť horko. Kvôli extrémnemu suchu som nechcel zbytočne udržiavať oheň tak som len občas symbolicky nechával tlieť kúsok choroša kvôli hmyzu. Pre extrémne sucho však neboli takmer žiadne komáre, čo v tejto oblasti nebýva zvykom. Niektoré rána mi bolo chladno na nohy, tak som sa prikryl ďalšou vrstvou suchej trávy. Počas celého pobytu asi trikrát krátko zapršalo. Prístrešok však zostal vo vnútri suchý.

Voda

Pre extrémne sucho vyschli všetky potoky aj mokrade v okolí. Zostali len prázdne korytá. Pre pitnú vodu som chodil do studničky vzdialenej asi 1 km od tábora. Voda však presakovala len po kvapkách a preto som niekedy strávil pri studničke aj 3 hodiny, kým som sa dosýta napil. Jazero malo síce pieskové podložie ako pri mori, no na dne bola hrubá vrstva tlejúcich zvyškov rastlín. Ak by vyschla aj studnička, musel by som prevárať vodu z jazera.


Potrava

Nezobral som si so sebou žiadne jedlo. V oblasti je veľká rozmanitosť rastlín a živočíchov. Chcel som si vyskúšať aké je to byť dlhšie závislý iba na prírodných zdrojoch. No tých pár jedlých rastlín ktoré poznám a ktorými som mal v pláne sa živiť som proste nenašiel. Mali to byť hlavne: jablká, hrušky, slivky, ringloty, černice, maliny, huby, merlík, šťavel, žabinec, hľuzy pálky... Divé ovocné stromy som našiel, ale nemali žiadne plody. Buď na jar pomrzli, alebo kvôli suchu už dávno opadali. Budem si musieť ešte naštudovať ďalšie druhy jedlých rastlín. Počas pobytu, čo bolo necelých 6 dní, som zjedol dokopy iba pár osušených černíc, dve kyslé jablká a dve bedle. Potrava obsahuje nie len energiu, ale aj vitamíny a minerály, ktoré som vypotil a nenahradil. Zatiaľ som však nebol v takej núdzi, aby som musel loviť aj živočíchy.


Denný režim

Zladil som sa s prirodzeným svetelným režimom slnka. Vstával som po východe slnka, a šiel spať po zotmení. Doobeda som porobil fyzicky náročnejšie aktivity. Cez poludňajšiu horúčavu som sa snažil oddychovať v tieni. Denne som chodil akoby „na lov“. V skutočnosti som denne chodieval k studničke a k jazeru, ale zámerne vždy inou trasou a popri tom zbieral rôzne prírodné materiály. Pred západom slnka som zasa niečo porobil, potom sa šiel schladiť do jazera a po zotmení spať. Čelovku som ani raz nepoužil. Mesiac svietil dostatočne jasne a tak sa dalo okolo prístrešku chodiť aj po tme.


Povraz

Veľmi užitočnou pomôckou je povraz. Umožňuje vyrábať zložitejšie prístrešky, ďalšie nástroje, náradie, oká na pasce alebo vlasce na ryby. Najjednoduchšie je použiť korene ihličnatých stromov. Tie sú pevné na viazanie, no ale zároveň lámavé a málo ohybné. Náročnejší na výrobu ale zato univerzálnejší je pletený povraz. Napríklad zo žihľavy. Odstránime listy a stonku jemne vyklepeme. Vlákna sa oddelia od dužiny a navyše sa tým polámu pálivé chĺpky. Zo stonky stiahneme vonkajšiu šupku ktorá je tvorená z dlhých prameňov vlákien. Vlákna necháme vysušiť a pred spletaním ich znovu trochu navlhčíme. Podľa hrúbky povrazu vezmeme hrsť vlákien a začneme ich skrúcať proti sebe v opačných smeroch, až kým sa vytvorí malé očko. Pokračujeme v skrúcaní, čím sa začne povraz sám spletať. Ak sa blíži koniec vlákien, pripletieme ďalšie, čím sa dá vytvoriť dostatočne dlhý povraz. Tenký povraz sa dá použiť ako vlasec na ryby, pričom háčik môžeme vyrobiť z tŕňu alebo kosti. Ja som použil tŕň z hlohu. Ľahko ide dnu ale pri ťahu opačným smerom sa vzprieči a zasekne. Aby povraz vo vode dlho vydržal, je dobré ho natrieť voskom alebo tukom.

Pletené nádoby

Pri potulkách som narazil aj na bielu vŕbu. Skúsil som teda upliesť košík na zber lesných plodov. Musím sa priznať, že košík som plietol prvý krát a tak som dosť improvizoval. Podľa veľkosti dna prekrížime 3x3 prúty. Desiaty prút prehneme v polovici a jeho jednu časť použijeme na vypletanie. Striedavo prepletáme prút raz hore, raz dolu, kým sa vytvorí slniečko. Ak sa blíži koniec prútu priložíme ďalší a chvíľu ich preplietame spolu Po dokončení dna ohneme vyčnievajúce prúty a zviažeme ich spolu. Znovu striedavo vypletáme, kým dosiahnem požadovanú výšku nádoby. Prečnievajúce konce skrátime, zapletieme ešte asi tri otáčky a zahneme. Ja som protiľahlé dva prúty ešte splietol a použil na rúčku. Košík som chcel upliesť asi trikrát väčší, ale nemal som už dostatok prútia. Z prútia sa dá upliesť aj kôš na chytanie rýb – vrša. Zo zlúpanej kôry prútia sa dá vyrobiť spletaný povraz podobne ako pri žihľave. Ak nie je dostupné vŕbové prútie, môžu sa použiť dlhé stonky černíc. Pri nich je ale prácne odstraňovať tŕne.

Nádoby z  kôry

Nádoby z brezovej kôry sú vhodné na udržovanie práchna na podpal v suchu alebo na uskladnenie drobných vecí ako sú napríklad kostené ihly či tŕne na výrobu háčikov. Ak by bolo dno nádoby utesnené živicou, dala by sa v nej prenášať aj voda. Nájdeme si spadnutý brezový konár, podľa plánovanej veľkosti nádoby. Brezová kôra obsahuje veľa olejov a tak drevo vyhnije a kôra zostane. Ak aj nie je drevo úplne vyhnité býva často už dosť mäkké a dá sa pohodlne vydlabať nožom. Z hrubšej časti konára ešte odrežeme jedno tenšie a jedno hrubšie koliesko. Tenké koliesko použijeme na dno a hrubé opracujeme do kužeľa a použijeme ako uzáver.

Záver

Ťažko povedať čo je v otázke prežitia priorita. Bez ohňa sa nedá prevariť voda, bez prístrešku zmokne drevo a oheň, ale bez vody nebude mať človek energiu spraviť prístrešok ani oheň. Zhromažďovanie stavebného materiálu a postavenie prístrešku mi zabralo niekoľko hodín. Preto je vhodné začať s jeho stavbou v dostatočnom predstihu. Počas celého pobytu som takmer nič nezjedol. Hlad som ani moc nepociťoval. Asi preto, že som sa stále venoval nejakým činnostiam. Ráno a večer som sa cítil fit, ale cez poludňajšie horúčavy bolo vyčerpávajúce aj samotné dýchanie. Už pri malej námahe som sa začal potiť a rýchlo prehrievať. Potvrdil som si, že človek bez problémov vydrží aj niekoľko dní bez jedla. Namiesto do lovu, by mal venovať energiu na stavbu prístrešku a zapálenie ohňa. Po tejto skúsenosti si budem ešte viac vážiť vodu, jedlo a strechu nad hlavou.

Mac Matej Pašák