Cesta na západ bicyklom - cyklotúra Hainburg

Trnava – Angern – Hainburg

12. - 14. august 2011

Plán trasy

Konečne prestalo po dvoch týždňoch pršať. Jasné a bezveterné počasie je ideálne na dlhé cyklotúry. Preto som chcel konečne niečo podniknúť. Spočiatku som nemal žiadny konkrétny cieľ, iba ísť na západ. Pozrieť sa na nové miesta, kde som ešte nebol.

Vyrážam

V deň odchodu vyrážam až na obed, pretože ráno som sa ešte len začal baliť. Cestujem naľahko: hamaka, celta, mini spacák. Cesta začína dobre, naobedovaný a plný síl, poľahky na rovinkách prekračujem rýchlosť 30km/h. Bez mihnutia oka nechávam za sebou pre mňa známu cestu Biely kostol – Ružindol – Budmerice.

Do Vištuku vedie skratka cez poľnú asfaltovú cestu. Je to vedľajšia cesta, ale áut je tu ako na diaľnici. Na úzkej asfaltke sa ledva vojde jedno auto. Cesta cez Šenkvice do Pezinku mi tiež ubieha celkom rýchlo. Vo Svätom Jure si dávam mini pauzu. Schrúmem horalku, aby som sa posilnil pred výšlapom do kopca.

Malé Karpaty

V Neštichu moja rýchlosť jazdy klesá na minimum. Šliapem do pedálov, ale na najľahšom prevode sa len pomaličky posúvam dopredu. Sklon cesty je síce mierny, zato cesta je nekonečne dlhá. Za každou zákrutou vyhliadam rozchodník, ktorý je na vrchole hrebeňa. Konečne som sa dostal k altánku na Horvátke. Cestou sem hore som minul všetku vodu.

V chatovej oblasti Košarisko márne hľadám prameň. Mám rôzne mapy a v každej je zakreslený inde. Križujem lesík hore dolu a voda nikde. Až ma po pol hodine jedna pani nasmerovala k jazierku, ktoré je napájané z prameňa. Vodou naplním fľaše a brucho do plna.

Smerujem ďalej na západ. Teraz už dolu kopcom. Užívam si rýchli zjazd po asfaltke. O chvíľku som už pri vodnej nádrži Lozorno. Pri bufete podávajú rybie špeciality a na pódiu hrá živá country hudba. Je tu neskutočne veľa ľudí. Obchádzam celú nádrž aby som našiel kúsok voľného miesta. Narazil som na malé mólo s kancelárskou stoličkou. Nocujem zavesený v hamake pri vode. Stále počujem živú hudbu, ale melódia sa mi stráca v trojnásobnej ozvene.

Ráno už zasa nemám vodu. Zamierim preto k najbližšiemu prameňu, ktorý sa nachádza pri Červenom domčeku. Lesná cesta stúpa prudko do kopca a hneď z rána je poriadne horko. Ďalej pokračujem po hrebeni cez otvorené lúky. Keď som dorazil k prameňu, do oka mi hneď padol nápis NEPITNÁ! Preskúmal som okolie. V skutočnosti voda pramení asi o 100m vyššie a po ceste k altánku tečie cez bahno, v ktorom sú vyležané jamy od diviakov. Zbudujem improvizovanú studničku aby som si mohol nabrať vodu.

Záhorie

Počas uvažovania kam ďalej ma napadlo, že keď už idem na ten západ, tak by som mohol ísť na úplný západ. Tým mám na mysli najzápadnejšiu obec na Slovensku. Hurá tam. Cestou do Stupavy si zasa užívam dlhý zjazd. Vo Vysokej pri Morave som narazil na nonstop potraviny. Dávam si šalát, rohlíky a poobednú siestu na lavičke pod lipou. Tu sa mi prihovára miestny cyklo domorodec. Odporúča mi cestu po hrádzi cez Horný les. A naozaj, je tu príjemný chládok.

Prichádzam do najzápadnejšej obce na Slovensku a tou je Záhorská Ves. Najzápadnejším miestom obce ako aj celého Slovenska je panelová cesta ku kompe. Bicykel prevážajú zdarma, tak treba využiť akciu. Šup a už som v susednom Rakúsku.

Rakúsko

Zvažujem čo ďalej. Do Viedne je to ešte 40km, vracať sa mi ešte nechce a v Česku som bol minule. Jediná možnosť ako sa dostať cez rieku Moravu a Dunaj sú mosty v Bratislave, alebo potom až kompa v Maďarsku. Navyše moja mapa už nepokračuje ďalej na západ.

V Angerne začínam meniť svoj doterajší smer a uberám sa rakúskymi mestečkami dolu prúdom rieky Moravy. Povrch vozovky je tu pekne rovný a okraje ciest sú miestami vykosené aj dva metre od krajnice. Na každej križovatke sú smerovníky, kam daná cesta vedie. Inak je to tu trochu nuda. Samé polia a rovina kam až oko dohliadne. Keďže neviem po nemecky, ťažko sa mi pamätajú názvy obcí. Často musím pozerať do mapy a učím sa vždy meno nasledujúcej obce kam smerujem. Pokračujem cez Zwendorf a Baumgarten.

Dostal som sa na križovatku Marcheggu. Zastavil som na trávnatej ploche pri krajnici, aby som skontroloval správny smer. V jednej ruke držím mapu, druhou odháňam komáre a ľavou nohou si striasam kliešte z pravej hony. Jeden kliešť sa mi už stihol zahryznúť do kolena. Chytro odstránim čierneho pasažiera pomocou z KPZ a rýchlo odtiaľto preč.

Dopíjam posledné kvapky slovenskej vody. Je čas poobzerať sa po nových zdrojoch. Po ceste boli síce nejaké potraviny, ale cez víkend sú zatvorené. V Groissenbrunne by mal byť nejaký prameň. Zahol som do uličky aby som preštudoval mapu. V tom zbadám na pri malom domčeku kohútik s vodou. Je to lepšie ako oáza v púšti. Liter vody som vypil ihneď na mieste a naplnil som všetky fľaše až po okraj.

Po napojení sa mi hneď ide lepšie. V diaľke sa už črtajú nejaké kopčeky. Aspoň nejaká zmena. Prechádzam cez nekonečne dlhý most ponad Dunaj. Po Pravej strane sa nachádza katedrála v Bad Deutsch Altenburg. Pri katedrále sa nachádza aj cintorín. Na cintoríne sú stojany na verejné krhly. Ľudia si zdarma požičajú krhlu a po skončení polievania ju vrátia nazad do stojana. U nás nepochopiteľná vec.

Konečne som dorazil do Hainburgu. Toto mestečko na mňa pôsobí historickým dojmom. Akurát supermarkety sú tu ako u nás. Dokonca aj farby a názvy obchoďákov sú úplne rovnaké. Už z cesty som si všimol zrúcaninu hradu Schlossberg. Z priľahlého parkoviska vedie na hrad kľukatá kamenistá cestička. Chcem ešte stihnúť západ slnka a preto pokračujem na bicykli až úplne hore. Prehadzovač mám už rozheganý, tak to musím zvládnuť na predposlednom prevodovom stupni. Na hradnom múre je drevený balkón s výhľadom do okolia.

Vychutnávam si západ slnka na hrade. Slnko zapadlo a nastala tma. Batérie v čelovke som už dlho nenabíjal a teraz mi to oplatili. V diaľke som navyše zazrel nejaké blesky. Dnes sa už ďalej nedostanem. Naštartujem hamaku medzi dva stromy na hradnom nádvorí. Sledujem nočnú oblohu a pri každom padajúcom meteorite si želám, aby nepršalo.

Ráno ma budia prvé ranné lúče, ktoré presvitajú cez okno v hradnom múre. Vyjdem na východnú terasu, aby som si odfotil východ slnka. Žmúrim do slnka a pozerám kade dnes pôjdem. Tam niekde na východ leží Slovensko. Na oblohe ani obláčika, dnes bude poriadne teplo. Pobalím sa a vyrazím radšej hneď ráno. Vo Wolfsthale som si chcel dať nejaké raňajky, ale zasa všetko zatvorene. Tak nič, idem ďalej.

Slovensko

Na horizonte sa zrazu objavilo UFO aj Bratislavský hrad a vysielač Kamzík. O chvíľu sa už ocitám na hraničnom priechode Bratislava - Berg. Tu sa z hlavnej cesty odpájam na Dunajskú cyklomagistrálu. Tou som sa dostal až k mostom cez Dunaj. Vypytujem sa ranných bežcov na najlepšiu cestu. Odporúčajú mi vyhnúť sa centu cez Prístavný most. Ďalej blúdim ani neviem kade, chcem sa dostať do Podunajských Biskupíc. Nebyť GPS-ka tak by som tam blúdil ešte dlhšie.

Konečne som vonku z mesta. Ďalšou zastávkou sú potraviny v obci Most pri Bratislave. Raňajky sa prehupli na neskorú desiatu, a tak si dávam pollitrové acidko s makovým koláčom. V tom na mňa kričí poriadkumilovný spoluobčan, že prečo im tam rozhadzujem odpadky. A to som si len po bicykel odložil prázdnu fľašu od minerálky, aby som ju následne mohol hodiť do plastov. Keďže v okolí som videl len kontajnery na sklo. Stále na mňa nedôverčivo zazeral a tak som sa radšej rýchlo pobral ďalej.

Od potravín mierim do obce Studené kde je ale hrozne teplo. Od Tomášova to už dobre poznám a tak sa cítim jednou nohou doma. Cez poobedňajšie horúčavy oddychujem na štrkovisku vo Veľkom Biely. Po kúpaní konečne dojedám to čo som nestihol pred spomínanými potravinami.

Slnko sa na oblohe už posunulo o poriadny kus a tak je čas vrátiť sa domov. V Senci zasa nefungujú semafory, tak si dávam skratku, aby som sa vyhol centru. Cestu Senec – Blatné – Kaplná poznám už naspamäť. Posledné kilometre mi znepríjemňuje silný protivietor. Pri odbočke pred Cíferom je zákaz vjazdu bicyklov na hlavnú cestu. Nakúkam do zákruty, vidím tam nejaké zelené reflexné vesty. No radšej prejdem na chodníček popri ceste.

Už vidím kamennú tabuľu Trnava. Aj keď niekoľko písmen na tabuli chýba komíny napovedajú že už je to do mesta len pár desiatok metrov. Posledná moja skratka vedie cez Coburgovu ulicu a staničný park.

Záver

Ani sa nezdá koľko kilometrov som spravil na tomto menšom výlete. Počas cesty som sa moc nenáhlil. Zdatnejší cyklista by to možno zvládol za dva dni. Som rád že nepršalo. Nabudúce pôjdem určite aspoň na týždeň.

Najazdená vzdialenosť: 220km
Najazdený čas v sedle: 14hod
Priemerná rýchlosť: 15,7 km/h
Počet dní: 3

Podrobný súpis trasy: Trnava – Biely Kostol – Ružindol – Budmerice - Vištuk – Šenkvice – Pezinok – Svätý Jur – Salaš – Košarisko – v.n. Lozorno – Močiarna – Červený domček – Obora – Stupava – Vysoká pri Morave – Horný les – Záhorská Ves – Anger – Zwendorf – Baumgarten – Marchegg – Groissenbrunn – Bad Deutsch Altenburg – Hainburg – Wolfsthal – Petržalka – Podunajské Biskupice – Most pri Bratislave – Studené – Tomášov – Nová Dedinka – Veľký Biel – Senec – Blatné – Kaplná – Trnava

Komentár: Mac

Vodná nádrž Lozorno	Kancelária v prírode	Ranné vstávanie
Záhorská nížina	Kompa Záhorskej Vsi	Bašta v Marchegg
„Oáza“ v Groissenbrunn	Katedrála v Bad Deutsch Altenburg	Hainburgská mestská brána
Podvečerný Hainburg	Nočný Hainburg	Východ slnka
Prvé slnečné lúče na Schlossbergu	Východná terasa	Vstupná brána a nádvorie
Hradná veža	Protiľahlý kopec Braunsberg	Dlhý názov pre malú dedinu
Posledná otočka za hradom	UFO a iné slovenské dominanty	Bratislavský hrad
Houseboaty v prístave	Štrkovisko Veľký biel	Obedná siesta pri vode
Konečne doma