10. - 19. júl 2009
Plánovanie tripu do USA sa začalo asi mesiac pred odletom, keď sa ma Mišo opýtal, či by som mal záujem. Pravdaže, váhal som, ale v Amerike som ešte nebol a v pláne bolo veľa národných parkov, preto aj kvôli tomu som neodmietol. Po naplánovaní cesty, vybavovaní dokladov, objednaní auta, a rezervovaní ubytovania sme mohli vyraziť, v zložení Michal, Barborka, Matúš, Katka a ja. Leteli sme z Viedne do Krakova, a odtiaľ Boeingom 767 do Chicaga. Lety prebehli v poriadku. V Chicagu sme bez problémov prešli cez imigračného úradníka, nasledovala dôkladná prehliadka, a potom let do Los Angeles, pri ktorom som videl asi najviac bleskov z búrky, nad ktorou sme leteli. Do LA sme dorazili krátko po polnoci. Mimochodom, keď sme boli nad LA, tak jediné čo som videl, bolo vysvietené mesto, až po obzor naľavo, či napravo. Shuttle busom sme šli do požičovne Dollar, kde sme si prevzali 7-miestny van Chrysler Town & Country, takže miesta bolo dosť i po naložení našej objemnej batožiny.
Potom sme šli do potravín, vozili sme sa po meste, pozreli sme pláž, a do rána sme prespali v aute. Prebúdzanie bolo ťažké, po raňajkách sme vyrazili do centra LA, kde sme pozerali mrakodrapy, miestne obchody, tržnicu a "zaujímavých" ľudí v tomto veľkomeste. Pozreli sme si aj Hollywood, kde to žilo rôznymi postavičkami z rozprávok a "postúpali" sme si po hviezdach. Presunuli sme sa do Beverli Hills, ale žiadnu hollywoodsku hviezdu sme nestretli :-( Prespali sme v Santa Barbare.
Na ďalší deň sme šli pri Santa Monika, Malibu Beach, kde sa natáčal Baywatch. Zastavili sme sa na Pine Beach a už sme šli smerom na San Francisco, po nádhernej prímorskej, či skôr prioceánskej ceste číslo 1.
3. deň sa nachádzame pred San Franciscom. Nemohli sme nenavštíviť hlavnú základňu Google: Googleplex. Chlapci to tam mali veľmi pekné, i keď trochu vyľudnené. Ešte ich musím pochváliť, že sme tam mali najlepší free wi-fi prístup počas nášho tripu :) Vzdialenom susedstve sídlia spoločnosti Microsoft a Yahoo.
Cestou do SF sme na diaľnici videli to, čo sa dá len v Amerike, a to ako kamión preváža dom :) Dorazili sme do SF. Je to mesto, kde ľudia pôsobia veľmi uveľneno, užívajúc si života. Netreba sa diviť, veď kedysi to bolo hlavné pôsobisko hippies. Opäť sme si prezreli centrum, historické električky, tipické kopcovité ulice, po ktorých bol zážitok jazdiť. Ďalej prístav, výhľad na Alcatras, Golden Gate Bridge, cez ktorý sme šli ešte ten večer, aby sme si užili výhľadu na SF. Prespali sme v SF, neďaleko centra. Na druhý deň sme absolvovali cestu po Scenic drive, ktorá nás previedla po najkrajších miestach v SF, ako napr. spomínané centum, prístav, okolie Golden Gate, pekné obytné štvrte a park s veľkým jazerom, kde sme si oddýchli.
Tiež je tu štvrť, kde žijú homosexuáli a dá sa to zistiť podľa početných pestrofarebných vlajok a rôznych pútačov pri baroch či salónoch. Toto sme si uvedomili až keď sme odparkovali na ulici, aby sme sa pozreli do mapy, kde vlastne sme :) Takže plným plynom vpred, smer prístav, kde bolo veľa uškatcov a čajok, ktoré stáli aj na autách... Tu sme sa rozhodli pre výlet ľodou, popod Golden Gate Bridge a okolo Alcatrasu. S vetrom vo vlasoch opúšťame SF, smer Yosemite National Park. Prespali sme v meste Merced. Katka si cestou zabudla doklady v miestom fast-foode, našťastie to rýchlo zistila a vrátili sme po ne, kde už obsluha o všetkom vedela, a doklady našli majiteľku, i po záverečnej.
Ráno vyrážame do spomínaného parku, cestou ešte vo Visitor Centre kúpime pas do všetkých národných parkov v USA.
Prichádzame sem po ceste HWY 140. Ideme do Visitor Centra, aby sme získali informácie o parku, a o miestach, ktoré sa oplatí pozrieť, keďže sa tu zdržíme iba jeden deň. Informovanosť je v parkoch naozaj na vysokej úrovni, k dispozícii sú miestni pracovníci parku, tiež mnoho propagačných materiálov, brožúr, náučných tabuliek popri chodníkoch a tiež obchody so suvenírmi. Yosemite National Park je park s veľkým množstvom lesov a s vysokými kolmými skalnými masívmi a s nádhernými vodopádmi. Na večer sme sa vyviezli na Glacier Point, odkiaľ bol nádherný panoramatický výhľad.
Na noc sa presúvame smerom k Salt Lake City. Cestou z parku von stretávame mnoho zvery na ceste, museli sme byť veľmi opatrní, aby sme ich mohli včas spozorovať a vyhnúť sa kolízii, ktorá by určite nebola príjemná. Cestou sme stále klesali, a zistili sme, že aj na automatickej prevodovke, treba podraďovať pákou, teda poloautomaticky, aby sme brzdili aj motorom. Začala nám blikať kontrolka, nejaké žlté autíčko v šmyku. V momente ako sme zastavili, zazreli sme dym z prednej časti auta. Vystúpime, a cez otvory v disku kolesa vidíme rozpálený brzdný kotúč červeno žltej farby, z ktorého sa dymí. Všetko dopadlo v poriadku, chvíľu sme počkali pozeraním na hviezdy a šli ďalej :)
Ráno sme už boli v štáte Nevada, kde nás čakalo vnútrozemie, teda holé skalnaté kopce a územiami, kde boli kamene, piesok a kde rástol nízky porast, na ktorom sa pásol dobytok. V Nevade som si všimol, či už sme boli na severe, alebo na juhu cestou späť, že je tu mnoho ciest, ktoré sú kilometre rovné, teda bez zákrut, ale vertikálne už také rovné na prvý pohľad neboli. Cesty mali rôzne prudké klesania a stúpania, na krátkych úsekoch, a to až tak, že cez niektoré nesmeli prechádzať kamióny s návesmi. Ozaj sme sa niekedy cítili ako na húsenkovej dráhe.
Okolo poludnia sme prešli hranice so štátom Utah a dorazili do mesta Wendover, kde bolo staré letisko. Z tohto letiska štartoval bombardér, ktorý zhodil atómovú bombu na Japonsko. Miestnom Visitor Centre bolo o tom mnoho článkov a historické fotky. Pri tomto meste je aj Bonnewille Speedway. Je to obrovská plocha, kde je iba soľ. Tu sme jazdili aj autom, ale rýchlostný rekord sme žiaľ neprekonali. Po krátkej zastávke pokračujeme v ceste do Salt Lake City. Neuveriteľné bolo, keď sme cestou zisťovali, aké rozmery má toto soľné územie. Na mape je približne 70km dlhé a 170km široké. Ísť cestou niekoľko desiatok kilometrov dlhou a pritom vidieť okolo seba iba bielu soľ, kde sem-tam niečo rastie, bolo úžasné a dovtedy nepredstaviteľné.
Dorazili sme do Salt Lake City, no dlho sa tu nezdržíme. Je to pekné a čisté mesto, kde sa odohrala zimná olympiáda v roku 2002. V meste žije veľký počet mormónov, resp. členov Cirkvi Ježiša Krista svätých neskorších dní, ktorá v meste vlastní mnoho budov, kostolov a chrámov, resp. skoro celé mesto.
Nasleduje cesta do Yellowstone National Park cez štát Idaho.
Do mesta Madison sme dorazili ešte ten istý deň, veď sme aj museli, mali sme tu rezervované ubytovanie v miestnom madison moteli, na dve noci. Večer sme si pozreli mesto a ráno sme už vyrazili do parku. V kolóne pri vstupe sme čakali asi polhodinu, ale aspoň sme mohli sledovať jelene, srnky a inú vysokú zver a tiež orla bielohlavého. Na dnešný deň sme si vybrali južný okruh, kde nás privítal bizón. Je to veľmi pekné a veľké (a teda aj nebezpečné) zviera, ktoré som si rýchlo obľúbil. Postupne sme šli k známemu gejzíru Old Faithful, no predtým sme sa ešte zastavili pri menších gejzíroch, bublajúcich bahnách, jazierkach a dierach, z ktorých syčali para. Popoludní sme dorazili k Old Faithfulu, kde sme mohli vidieť tento gejzír v plnej kráse, kedy dosahuje výšku od 32 do 56 metrov. Tu sme si trochu oddýchli a pokračovali sme ďalej. Prezreli sme si aj aj nádherné dúhové oko, Grand Prismatic Spring, ktoré snáď obsahuje všetky možné farby. Večer sme ešte videli jeleňa so stádom. Na druhý deň sme pokračovali severným okruhom, kde bolo opäť mnoho jazierok a zopár menších gejzírov. Táto voda je silne mineralizovaná, a tu to bolo nielen vidieť, ale aj dosť cítiť. Autom sme sa presúval ďalej, kde sme už videli aj žlté skaly :), a dorazili sme na miesto, kde z usadenín vznikli nádherné kaskády, jazierka, travertínové vodopády. Pokračovali sme ďalej v okruhu, a šli sme sa pozrieť na dva veľké vodopády. Opäť unikátny zážitok, keď sme stáli dva metre od objemnej masy vody, ktorá sa valí desiatky metrov takmer kolmo dole, a pri náraze vytvára vodnú hmlu. Večer zakončíme pozeraním sa na bizónie stáda, ktoré vyliezajú sa napásť na veľké pláne.
Odchádzame z parku plný zážitkov. Videli sme tu mnoho druhov chránených zvierat, no medveďa či pumu sa nám nepodarilo zazrieť. Predsa len si ponechali plachosť oproti iným druhom zveri, ktorá si už navykla na ročný státisícový ruch návštevníkov. Ideme smerom späť, na Salt Lake City. Prespali sme v meste Brigham City.
Komentár: Tomcat. Prejsť na časť 2.